Život vysokoškoláka
Život vysokoškoláka by sa dal znázorniť aj ako diagram, kde krivka stúpa a klesá v závislostí od obdobia eufórie a obdobia skúšok- smrti. Smrť ako často býva môže byť rýchla, poprípade pomalá a neistá. V niektorých prípadoch je možnosť záchrany, hoci na úkor stratených hodín nad kopou kníh. Alebo v období šťastia- chodbovíc a študentských festivalov je krivka vysoko , niekedy s pomocou omamných a povzbudivých látok .
Zobudíme sa o 7:00. Umyjeme sa, dáme si kávu, väčšinou bez raňajok aby sme stihli prednášku. Ak už na tú prednášku dôjdeme, zistíme že prednáška sa končí lebo váš spolubývajúci vám len tak“ zo srandy“ prestavil budík o hodinu neskôr. Nevadí veď stihnem ďalšiu, dnes je ich iba 10.
Na prednáške pozerám na matikárku. Nie je mi celkom jasné čo na tú tabuľu kreslí. Spočiatku to vyzeralo ako „…neslušné slovo “ no teraz mi to skôr pripomína hracie pole a ja si mysľou hrajem piškôrky. Začínam prehodnocovať či som tu správne.
Po desiatej prednáške( niekedy po piatej v dôsledku neochoty počúvať monotónny tón prednášajúceho) odchádzam. Je predsa čas najesť sa .Najlepšie nejaký fast-food ….alebo…stačia cestoviny s bambínom, ušetrím na večer. Absinth síce je drahší, no skôr sa z neho opijeme a zabudneme na tých 10, vlastne 5 prednášok. Myslíme ekonomicky.
Týždne bežia rýchlo. Sem tam sa môžeme zastaviť doma, ukázať sa rodičom bez následkov a hlavne sa poriadne najesť. Väčšinou to býva vtedy ak si uvedomíme že špagety nám chutia už aj s lekvárom . Vifon polievky a cestoviny s bambínom….nemôžeme predsa šetriť na alkohol a cigarety večne.
Aby ten život vysokoškoláka nevyzeral až tak ľahko, nastáva obdobie neistoty- skúškové a po smiechu prichádza plač. Dni a noci strávené nad prednáškami ktoré vidíme prvý krát, lebo cez semester predsa na také veci nie je čas, nám prídu ako príbeh z Tisíc kníh a jedna noc. Ak už si myslíme že niečo vieme, prídeme na skúšku a pri pohľade na ostatných spolužiakov ktorí tvrdia že nič nevedia a vedia všetko… zisťujeme, že vieme… len to čo nevieme…. V lepšom prípade nás osvieti a my skúšku spravíme alebo v tom horšom prípade ju nespravíme. Dôvod predsa nebol v nás ale v profákovi, chce nás vidieť ešte raz .
Skúškové obdobie je obdobím neistoty ale stojí za to dôjsť na jeho koniec pretože na konci, je zase dôvod na oslavu 😉
Napísala: Lucia Šariková
FOTO: freedigitalphotos.net