Stačí si to len uvedomiť
Čo sa deje, keď prestaneme komunikovať? Čo je vlastne komunikácia? Poučky o význame tohto slova, sa učia už v škole. Je zvláštne, že tak bežná činnosť – akou je práve komunikácia, dokáže rozhádať veľa partnerstiev, priateľstiev a iných vzťahov. Pritom je to úplne prirodzená vec. Dávno –pradávno jaskynní ľudia, hoci nevedeli rozprávať, no predsa spolu komunikovali. Prejavovali si pozornosť, čo je tiež jej forma. Vnímali sa navzájom, pomáhali si a všetko, do čoho sa pustili, robili spolu. Spolu. Tam neplatilo také, že každý zvlášť. Nie. Už vtedy vedeli, že iba tak sa dá veľa dosiahnuť, že iba tak dosiahnu všetko a že IBA tak budú žiť v harmónii.
Nie len dáte, ale aj získate
Tým, že sa s niekým rozprávate, dávate mu kus seba. Svoju energiu, myšlienky, názory, postoje, informácie a svoju dušu. Odovzdávate sa celí. Avšak – rovnako aj prijímate. Prijímate do „svojho“ sveta ľudí, ktorým za to stojíte. Navzájom sa podieľate o budovanie krásneho vzťahu. Kde je komunikácia, tam je život. Tam nechýba láska, cit ani dôvera. Človek sa cíti úplný, naplnený a šťastný. Oplýva múdrosťou, umom, vlastným šarmom a sebavedomím.
Vzťah bez komunikácie nefunguje
Keby si ľudia toto uvedomili, neboli by na svete ani zvady, ani rozvody. Deti by netrpeli, neviedli by sa politické rozbroje, nezmyselné vojny a nevznikali by iné podobné katastrofy. Žiaľ, vidíme, aký svet máme okolo seba a denno-denne sa ocitáme v rôznych situáciách, kedy okrem vzduchu, potravy a tekutín, je ďalšou veľmi podstatnou, dôležitou a vzácnou vecou potrebnou k životu – práve komunikácia. Najmä v manželskom/partnerskom živote je to hlavný pilier vzťahu. Presviedča nás o tom, že ten druhý má o mňa ešte stále záujem. Chce vedieť, ako sa cítim, čo som dnes robil a čo plánujem. Chce so mnou zdieľať pocity, činnosti, radosť i smútok. Úprimne sa spolupodieľa na budovaní vzťahu aj budúcnosti.
FOTO: pexels.com