Zuby sú v ústnej dutine vystavované chemickým aj mechanickým vplyvom, ktoré ich značne narušujú. Z prijímaného jedla, kávy či cigaretového dymu sa na sklovine zachytávajú čiastočky, ktoré ju postupne rozkladajú a znehodnocujú. Naše zuby sú následne oslabené a na pohľad nevyzerajú zdravo. Tieto vplyvy majú na svedomí zažltnutie či v lepšom prípade šedú farbu zubov. Žlté zuby môžu byť aj dôsledkom užívania niektorých liekov, napr. tetracyklínu. Poškodenie zubu však môže byť paradoxne spôsobené aj bieliacou metódou, ktorá mala pôvodne pomôcť.
Na bielenie sa zvyčajne využíva oxidačný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu farbív prítomných v zube, čoho výsledkom je belšia farba. Na zuby sú preto aplikované rozličné peroxidové prípravky, ktoré majú práve tieto schopnosti. Nanášajú sa v rozličných koncentráciách, ktoré podmieňujú intenzitu bielenia alebo sú podporené špeciálnymi lampami, ktoré zvyšujú účinok peroxidových prípravkov. Bielenie však môže dospieť až k výraznej deštrukcii zubnej skloviny, z ktorej plynie extrémna citlivosť zubov či zoslabnutie väzby držiacej zub a plombu pohromade. Navyše, zvyšky peroxidu môžu pôsobiť na ďasná, ktoré ním môžu byť doslova rozleptané.
Bielenie zubov je proces zasahujúci do prirodzených podmienok organizmu. Rozhodne by preto mal byť pod dohľadom lekára. Práve on určí, či sú práve vaše zuby vhodné na bielenie a aký druh bieliacej techniky je pre ne najpriateľnejší.
FOTO: freedigitalphotos.net