Chcú vedieť, čo nasleduje
Deti sú už od útleho detstva zvedavé, čo ich kedy čaká. Pozorujú, skúmajú a učia sa. Rituály im poskytujú pocit bezpečia, istej dôležitosti, pravidelnosti. Ukazujeme im, že takto je to správne, takto sa to robí, a zároveň ich vychovávame, hoci ony si to ani neuvedomujú. Už aj pozdrav: „Dobré ránko, ako si sa vyspal?“ je istý druh rituálu, ktorý dieťa očakáva, a takisto večer, keď vychádzame z izby – gesto, formulka, pieseň na dobrú noc. Vstávanie ráno v rovnakom čase, zaspávanie v rovnakom čase, to všetko dodáva našim dňom poriadok a pomáha našim deťom ľahšie sa vyrovnávať so zmenami. Pokiaľ má dieťa režim, je pokojné, vyrovnané a spokojné. Najmä večer si naše zlatíčka na týchto zvláštnostiach potrpia najviac. Veď uznajte, počas dňa si nazbierali množstvo zážitkov, ktoré musia v hlávke spracovať, kým zavrú svoje unavené očká. Do veku šiestich rokov majú totiž najväčšiu fantáziu, uveria všetkému, čo im predložíme, ba niekedy vidia veci, ktoré ani nie sú reálne. Práve preto nás večer potrebujú najviac. Boja sa pocitu, že ostanú s „bubákmi“ samy. Rovnaká básnička či pieseň ich pred spaním upokojí, uvoľní sa a následne pokojne zaspia.
Rituály všade okolo nás
Sú ukryté vo všetkom. Dieťa má svoje miesto za stolom, pije kakao z rovnakého hrnčeka, dostáva pusu na rozlúčku, absolvuje rovnakú cestu do škôlky a zo škôlky, bohaté víkendové stolovanie, keď je celá rodina pohromade, návštevu príbuzných, oslavy narodenín, večerné prechádzky, piatkové večery pri spoločenských hrách plné zábavy a smiechu. Ale aj spôsob, akým rodina trávi sviatky, napríklad keď má prísť Mikuláš alebo Ježiško a položí pod stromček všetko, po čom duša pišťala. Nie sú to len rituály, ale aj rodinné tradície, na ktoré si ako dospelí vždy radi spomenieme a hneď nám vykúzlia úsmev na tvári. Môžeme si povedať, že sme mali šťastné detstvo, pokiaľ sme takéto niečo prežívali, a buďme vďační rodičom, že sa nám postarali o tieto nádherné rituály, ktoré sa tiež podieľali na formovaní našej osobnosti.
FOTO: pexels.com