Verme svojim deťom
Dieťa – to nie je malý neskúsený človiečik, ktorý nechápe, ako to vo svete chodí. Práveže – detský svet je úplne jasný. Vidia toho oveľa viac, než my dospelí.Vidia krásu aj tam, kde ju my nepostrehneme. Tešia sa z maličkostí i z každého počasia. Sú vďačné za všetky chvíle, kedy môžu byť s oboma rodičmi a zároveň milujú svoje babky a dedkov. Títo najbližší totiž tvoria ich svet.
Vybrali si nás ako rodičov preto, že sme sa im najviac páčili. Majú svoje predurčenie. Akúsi úlohu s nami ako s rodičmi, ale následne chcú spraviť niečo aj pre tento svet. Možno sa o nich raz budú učiť ďalšie generácie. Vedomí si tohto všetkého, by sme si mali vážiť dieťa, ktoré sme dostali ako dar.
Vážiť si svoje dieťa znamená, že mu musíme dôverovať. V prvom rade nás učia byť lepšími. Učia nás trpezlivosti a aj ovládať svoje emócie. Ukazujú nám, že sme silní, aj keď si myslíme, že už ďalej nevládzeme. Učia nás nevzdávať sa. Učia nás zaujímať sa stále pre niečo nové. Učia nás smiať sa na plné hrdlo bez ohľadu na to, či sa niekto za nami otáča. Učia nás zbaviť sa pocitu vlastnej dôležitosti a ega. Občas nám pripomenú naše detstvo a vyčarujú letmý úsmev na perách. Nebojme sa žiadať si od nich rady. Rýchlo zistíme, že vlastne majú pravdu. My obvykle hľadáme zložité spôsoby, no oni vnímajú svet ako bezpečné miesto na život.
Nemeňme ich na svoj obraz
My sme už dostali možnosť zariadiť si život podľa vlastných predstáv. To, ako sa nám darí a či nedarí, je len a len naša zásluha. Neberme deťom ich sny. Nezakazujme im to, pre čo sa nadchýnajú, podporujme ich v tom, čo ich zaujíma, chváľme ich vo všetkom, čo sa im podarí. Vychovávať neznamená komandovať. Je to zodpovedná úloha pre zmenu – nás, rodičov. My im môžeme iba radiť, čo je správne a čo správne nie je. Môžeme ich sprevádzať životnou cestou a dávať na nich pozor, no nemáme právo im diktovať a nanucovať naše názory. Sú to osobnosti. Už teraz. Už v takomto mladom veku dávajú svetu čosi originálne, čo tu chýbalo.
FOTO: pexels.com